Mám ja knižku maľovanú, dám si dobrý pozor na ňu.
Po knihe sa nečmára, pomaly sa otvára.
Hoci ešte čítať neviem, obrázky si pekne pozriem.
A keď sníček poštekli mi líce, knižku uložím zas do police.
Keď slniečko ráno vstane, tmy ubúda nebadane.
Rozjasní sa celý svet. Kamže sa tma podela?
Do samého večera. Darmo hľadáš – tmy tu niet.
A večer zas nenápadne za kopec si slnko sadne a tma zastrie celý kraj.
Potme nie je veselo: „ Kam sa svetlo podelo? Baterkou ho pohľadaj." "Sedmokrásky z veľkej lásky, dám tej, čo je najlepšia.
Nie je to dar velikánsky, ale mamku potešia."